Chorvátsko

Chorvátsko

Chorvátska republika /Republika Hrvatska/ sa rozkladá na ploche 56 538 km2. Keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že má neobvyklú polohu. Rozkladá sa južne od Maďarska, od rieky Drávy smerom na západ až po Istriu, na východe tvorí hranicu so Srbskom čiastočne rieka Dunaj. Ku Chorvátsku patrí, s výnimkou úplného juhu a severu takmer celé pobrežie Jadranského mora.

Hraničí na severozápade so Slovinskom, na severe s Maďarskom, na východe so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou a Jadranské more oddeľuje Chorvátsko od Talianska. Najdôležitejším prístavom krajiny je Rijeka. Hlavným mestom je Záhreb ležiaci vo vnútrozemí a majúci okolo 1,2 mil. obyvateľov. Hustota obyvateľov je 84,2 na km2. Jadranské more je dlhé takmer 800 km, široké 90 až 220 km, plochu má 132 tisíc km2. Jadran, podľa Adrie – názvu gréckych kolónií v 6.st. je časťou Stredozemného mora, vybiehajúcou vo forme dlhého zálivu na severe medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Otrantský prieliv ho spája s Iónskym morom. Je z troch strán uzavreté pevninou, ktorú na severe a severozápade predstavuje široké pásmo Pádskej nížiny, na severovýchode Julské Alpy, ďalej na východe dinársko – albánska horská sústava s užšími pásmi pobrežných nížin a na západe sústava Apenín s úzkym pásom pobrežnej nížiny.

Niektoré časti nížinného pobrežia majú charakter rovín a plytkých širokých zníženín lagúnového pôvodu. V týchto častiach morského pobrežia prevláda mohutná akumulácia riečnych naplavenín, ktoré sa ukladajú v deltovitých ústiach rieky Pád. Dávne prístavy sú dnes vzdialené od mora a stali sa vnútrozemskými sídlami. Oproti málo členitému a prevažne nížinnému východnému pobrežiu Apeninského polostrova je hornaté západné pobrežie Balkánskeho polostrova členitejšie a skalnatejšie, takže poskytuje vhodné podmienky pre chránené prístavy. Je to tzv. dalmátsky typ riasového pobrežia. V jeho blízkosti leží veľké množstvo ostrovov a malých ostrovčekov, ktoré vznikli následkom poklesnutia časti Dinárskych vrchov, takže zníženiny a doliny zostali pod morskou hladinou a z nej vyčnievajú najvyššie časti horských chrbtov v polohe ostrovov. Najväčšie sú: Cres, Krk, Rab, Lošinj, Pag, Brač, Hvar a Korčula. Väčšími zálivmi sú Terstský a Benátsky záliv v severnej časti, ako aj Manfredónsky záliv v juhozápadnej časti Jadranského mora. Nádhernou horskou obrubou vyniká zátoka Boky Kotorskej. V severnej časti je more pomerne plytké, hlboké iba 25-60 m. V strednej časti Jadranu prevláda hĺbka 100-200 m a v juhovýchodnej časti sa šíri hlbinná panva elipsovitého pôdorysu s hĺbkou 500 až 1589 m. Hoci podnebie Jadranského mora má vcelku stredomorský ráz, predsa sa pod vplyvom pobrežných pohorí odlišuje od klímy Stredozemného mora. Priemerná teplota vzduchu vo februári je na severe 5 st., v auguste 26 st. Celzia. Vzhľadom k tomu, že v letnom období prevláda teplé počasie s množstvom slnečného svitu a s miernymi vánkami, je oblasť Jadranu veľmi atraktívna z rekreačného a liečebného hľadiska. K najväčším riekam ústiacim do Jadranu patria Pád, Adiža, Krka, Drin a Vjoso. Slanosť vody v severnej časti Jadranu je 30-35 stupňov, dvíhanie morskej hladiny je pomerne malé, takže prílivy v severnej časti Jadranu dosahujú iba 1,2 m. Medzi najdôležitejšie chorvátske prístavy patria Pula, Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Ploče a Drač.

Základné informácie

Oficiálny názov: Chorvátska republika / Republika Hrvatska/

Hlavné mesto Chorvátska: Zahreb

Štátne zriadenie: parlamentná republika, od roku 1992 sa delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10-20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Počet obyvateľov: 4 505 000 

Rozloha: 56 538 km2

Mena: chorvátska kuna (1 KN = 100 lipa), 1 EUR = cca 7 KN (www.nbs.sk)

Národnosti: 78% Chorváti, 12% Srbi, 2% sa považujú za Juhoslovanov a 8% iné (v roku 1992 tu žilo okolo 700 000 utečencov, najmä z Bosny a Hercegoviny)

Náboženstvo: 77 % rímsko-katolícke, 11 % ortodoxné, 1% moslimovia. 

Úradný jazyk: chorvátština, dohovoríte sa aj anglicky a nemecky

Čas: Chorvátsko sa nachádza v rovnakom časovom pásme ako Slovensko

Klimatické podmienky

 Pre oblasť Jadranu je typické stredomorské podnebie. To je charakteristické daždivou zimou s teplotami nad bodom mrazu, sneh - ak tu niekedy napadne, vydrží len pár hodín. Priemerné teploty v zime sú okolo 8 st. Celzia, v lete prevláda suché a teplé počasie s priemernými teplotami okolo 25 st. Celzia. Jadranské more je typické vysokým obsahom soli - 40 g/liter vody, pre porovnanie Baltické more má slanosť okolo 9 g/liter vody. 

Tunajšia príroda

Prvým zástupcom živočíšnej ríše, ktorého po príchode k moru uvidíte, bude pravdepodobne jašterica, ktorá je všade. Z ostatných živočíchov sú to ovce, kozy, rôzne druhy vtákov, bažanty, zajace, husi, kačice a hady.

Z hadov je jedovatá iba zmija. Samozrejme, že zo živočíšnej ríše sú tu najviac zastúpené ryby a iné morské živočíchy, ako sú chobotnice, raci, ježkovia, koraly a pod. Antický človek určite nepoznal pojem, s ktorým sa dnes stretávame prakticky každý deň. Áno, je to ohrozovanie či devastovanie životného prostredia. A predsa sa ho dopúšťal, a spolu s ním neskôr tiež človek renesancie. Istria bola už od dávnych dôb antického sveta zásobárňou dreva, ktoré bolo jednak základom každej stavebnej činnosti, a z ktorého sa stavali tiež rímske galérie a benátske plachetnice. Nepremyslené a neplánované výruby istrijského polostrova spôsobilo, že Istria je dnes prakticky bez lesov. Na krasovitom a vápencovom povrchu polostrova dnes nájdete lesy len zriedka. Stromy boli totiž v priebehu storočí vyrúbané a na ich mieste vyrástol typický mediteránsky porast – macchie.

Macchia je typ krajiny, pre ktorý je charakteristický porast z kríkov, popínavých rastlín, jalovca, voňavých tráv /myrta, levanduľa../ a čiastočne zo stromov.

Husté lesy ako u nás prakticky v severnej časti Jadranu neexistujú. Z listnatých stromov, ktoré na Jadrane rastú sú buky, duby a lipy. Z ihličnatých sú to najmä borovice. Ďalej tu nájdeme palmy, ktoré ale patria k rastlinám privezeným.

Z okrasných rastlín, ktoré zdobia mestečká a dedinky spomenieme agavu, oleandre, tamarišky, bugenvílie, figovníky, akácie, pomarančovníky a citrónovníky. Väčšina z týchto rastlín nie je pôvodných a privážali ich sem kapitáni a posádky lodí. Mierne subtropická klíma spôsobila, že sa tu dobre ujali všetky druhy rastlín.