Bulharsko

Bulharsko

Keď Boh rozdeľoval jednotlivé územia sveta, vraj na Bulharov zabudol. Praotec Bulhar sa voči tomu ohradil, načo Boh povedal: 

„Všetky krajiny som už rozdelil, ale aby si nebol ukrátený, dám ti kúsok svojho raja."

Krivoľaké uličky, farebné drevené domčeky, pravoslávne kostoly, ale tiež i turecké mešity, remeselné dielničky, množstvo kaviarní a reštaurácií, výborné víno a rakija, zeleninové trhy, more s čistými plážami, impozantné hory, horské jazerá, kláštory a všadeprítomná južanská pohoda a pohostinnosť. To je skutočný raj…

Geografické údaje a príroda

Bulharsko sa nachádza na juhovýchode Európy, na východe Balkánskeho polostrova. Hraničí so Srbskom, Macedónskom, Rumunskom, Tureckom a Gréckom, východnú hranicu v dĺžke 378 km tvorí Čierne more a prirodzenou hranicou s Rumunskom je v dĺžke 470 km Dunaj. Stredom štátu sa tiahne pohorie Stará Planina (predtým pohorie Balkán, z čoho sa odvodzuje aj meno celého polostrova), na juh od Starej Planiny je Stredna gora, najvyššie pohorie je Rila (Musala 2925 m n.m.), Pirin, Vitoša a Rodopy. V najjuhovýchodnejšej prímorskej časti Bulharska sa tiahne nízke pohorie Strandža, porastené dubovými lesmi. Sever krajiny patrí do povodia Dunaja, juh je odvodňovaný do Egejského mora (rieky Struma, Marica, Mesta). Pobrežná oblasť je odvodňovaná priamo do Čierneho mora (rieky Ropotamo, Kamčija, Ďavolska, Rezovska). Úrodná je Podunajská a Hornotrácka nížina. Významné chránené oblasti: Vitoša a Pirin.

Tretinu územia Bulharska pokrývajú lesy. Vyskytuje sa tu viac ako 3.000 rastlinných druhov stredoeurópskych, stredozemných a stepných. Z cicavcov tu žijú: medveď, vlk, líška, jazvec, divoká mačka, diviak, rys, šakal, hlodavce, jeleň, srnec, kamzík, netopier a z vtákov napríklad orol, sup, pelikán, bažant.

Podnebie

Bulharsko leží v južnej časti mierneho pásma, konkrétne v pásme mierneho kontinentálneho podnebia, ktoré sa výraznejšie prejavuje najmä v jeho severnej časti. Horské hrebene na južnej a západnej hranici štátu bránia významnejšiemu uplatneniu stredomorského podnebia. Priemerná ročná teplota tejto krajiny je 12 °C. Vo všeobecnosti je podnebie Bulharska, najmä v nížinách a nevysokých rovinách priaznivé pre rozvoj poľnohospodárstva aj pre pestovanie teplomilnejších plodín, ako je tabak, ryža, sezam, aníz a vysokokvalitné ovocie. Vhodné je i pre rozvoj vinohradníctva a pestovanie zeleniny. V Bulharsku namerajú ročne v priemere okolo 650 l/m2 zrážok, ktoré v horách dosahujú aj vyše 1200 l/m², ale v nížinách v horúcich letách nie sú postačujúce a musia sa nahradzovať umelým zavlažovaním z priehrad. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najtypickejšie vnútrozemské podnebie je na Podunajskej nížine. 

Pobrežie Čierneho mora sa vyznačuje miernejšími letnými a zimnými teplotami, menšími teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou, menšími zrážkami a oblačnosťou, menším počtom hmlistých dní než vo vnútrozemí, kde je kontinentálne podnebie výraznejšie.

Základné informácie

Oficiálny názov: Bulharská republika (Republika Bălgarija)

Rozloha: 110 993,6 km2 

Správne členenie: 28 oblastí, 262 okresov, 3881 obcí

Hlavné mesto: Sofia (Sofija) s 1,1 mil. obyvateľov 

Celkový počet obyvateľov: 7 679 290 (2007)

Zloženie obyvateľstva: podľa národnosti: Bulhari 85,5%, Turci 10%, Rómovia 3,5%, iní 1%

Podľa náboženstva: pravoslávni 66,9 %, moslimovia 13,9 %, bez vyznania 17 %, protestanti 1,25 %, rímskokatolíci 0,83 %

Politický systém: parlamentná demokracia

Zákonodarný zbor: národné zhromaždenie s 240 poslancami volenými na 4 roky

Vláda: 16-členný kabinet 

Hlava štátu: prezident volený priamou voľbou na 5 rokov

Bulharsko a EÚ: Bulharsko je členom EÚ od 1. januára 2007. V Európskom parlamente má 14 poslancov, v Rade Európy 10 hlasov. 

Obyvateľstvo a jazyk

Bulhari hovoria bulharským jazykom a píšu cyrilikou, dôležité nápisy sú v latinke. Dohovoriť sa dá aj rusky, svetovými jazykmi iba čiastočne. Bulharský jazyk patrí do skupiny južných slovanských jazykov. Národná mentalita Bulharov zodpovedá juhovýchodnému regiónu. Často narážame na ležérny postoj a všeobecné improvizovanie. Bulhari sú veľmi temperamentní a pohostinní, pri najrôznejších príležitostiach sa obdarúvajú kvetinami a i medzi neznámymi ľuďmi je značne rozšírené tykanie. Špecifikom v bulharskej komunikácii je prikyvovanie na znamenie nesúhlasu a zavrtenie na súhlas. Mnohokrát sa snažia Bulhari prispôsobiť zvyklostiam cudzincov a užívajú tieto gestá v opačnom význame, než je v Bulharsku obvyklé - ľahko tak môže dôjsť k nedorozumeniu. Pri ceste do Bulharska sa nie je treba obávať žiadnych zvláštnych rizík. V miestach väčšej koncentrácie ľudí je vhodná zvýšená opatrnosť voči vreckárom, toto opatrenie však samozrejme neplatí len pre Bulharsko. Taktiež sa turistom nedoporučuje, vydávať sa samostatne na odľahlé miesta.

Náboženstvo

V krajine je sloboda vierovyznania. Väčšina obyvateľstva sa hlási k bulharskej pravoslávnej cirkvi (asi 80%), ďalej k islamu a viacerým protestantským vierovyznaniam. Pravoslávne kostoly majú veľký náboženský i kultúrny význam. V mnohých z nich nájdete ikony či fresky mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty. Počas komunizmu boli ľudia od náboženstva dosť odrádzaní, dnes je náboženstvo pre nich záležitosťou skôr tradícií ako pevnej viery. Viac veriacich nájdete vo vidieckych oblastiach a v radoch starších ľudí.